
| Wybierz język: ar |
id |
bg |
ca |
ceb |
cs |
da |
de |
et |
en |
es |
eo |
fr |
he |
hr |
it |
ko |
lt |
hu |
nl |
ja |
no |
pl |
pt |
ru |
ro |
sk |
sl |
sr |
fi |
sv |
te |
tr |
uk |
zh
Portál:Astronómia
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 |
Astronomický portál |
|
|
Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.
|
|
Slovo astronómia, etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástro - hviezda + νόμος, nómos - zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.
|
|
| Astronomický index (21. november - 16250 článkov) |
|
|
 |
Odporúčaný článok |
|
|
Plejády alebo Kuriatka, známe tiež pod názvom Sedem sestier alebo M45, sú otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk. Dnes v nej poznáme vyše tisíc hviezd, z ktorých asi 250 je do 17. mag. Hviezdokopa zaberá na oblohe 3 stupne a jej celková jasnosť je 1,4 mag. Hviezdokopa je zahalená do zvyšku mraku, z ktorého kedysi vznikla, má skutočný priemer 20 ly (light year - svetelný rok) a je od Slnka vzdialená 380 ly.
Nádherná, voľným okom bez problémov pozorovateľná otvorená hviezdokopa, patrí podľa záznamov k najstarším známym objektom na oblohe. V roku 1999 bol v blízkosti mesta Nebra objavený disk, na ktorom je možno najstaršie semirealistické zobrazenie nočnej oblohy. Je starý vyše 3600 rokov a zobrazuje kosák Mesiaca, Mesiac v splne, nepravidelne roztrúsené hviezdy a zhluk siedmych zlatých bodov, ktorý sa interpretuje ako obraz hviezdokopy Plejády. Aj keď autentickosť disku z Nebry nie je istá, môže byť dôkazom, že túto hviezdokopu poznali ľudia už v dobe bronzovej. V mnohých mytológiách boli Plejády samostatným a významným súhvezdím určujúcim chronologické cykly. Súčasťou Býka sa stali až neskôr, ale dodnes sa niekde stretneme s názorom, že ide o súhvezdie.
|
|
|
|
Správcovia portálu |
|
|
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|
|
Novinky |
|
- 1. december: Venuša, Jupiter a Mesiac budú v konjunkcii, pričom minimálna vzájomná uhlová vzdialenosť planét bude asi 2° a Mesiac sa k planétam priblíži len na 1°. Pôjde o pozoruhodné priblíženie troch v súčasnosti najjasnejších zdrojov svetla na oblohe (s výnimkou Slnka). Mesiac bude mať fázu dorastajúceho kosáčika. Táto trojica telies bude viditeľná nad západným bodom obzoru hneď po zotmení.
- 20. november: V južnej centrálnej Kanade bol pozorovaný veľmi jasný bolid, ktorý bol zaznamenaný na mnohých snímkach a videách. Objekt, ktorý ho spôsobil, sa pravdepodobne v hlbších vrstvách zemskej atmosféry rozpadol. Astronómovia dúfajú, že zo snímok metódou triangulácie odvodia tak dráhu meteoroidu v medziplanetárnom priestore, ako aj miesto dopadu prípadných veľkých kusov meteoritu.apod
- 14. november: Robot Spirit pracujúci na povrchu Marsu mal obmedzený prísun elektrickej energie kvôli silnej prachovej búrke. Produkcia elektrickej energie dosiahla rekordné minimum za celé štyri roky jeho práce. Riadiace stredisko podniklo opatrenia na minimalizáciu spotreby elektrickej energie. 14. novembra sa situácia zlepšila a búrka je na ústupe, avšak Spirit ešte nie je mimo nebezpečenstva. spaceprobes.kosmo.cz
- 14. november: Od indickej sondy Chandrayaan 1 sa oddelil impaktor (MIP - Moon Impact Probe), ktorý o 15:01 UT dopadol na mesačný povrch. Pri náraze bol impaktor zničený.space.40
- 10. november: Misia sondy Phoenix bola definitívne ukončená. Ani pri zvýšenej frekvencii preletov retranslačných družíc nad miestom pristátia sondy sa nepodarilo zachytiť jej signály. Počas svojej aktívnej činnosti odoslal Phoenix na Zem 25 000 obrázkov a množstvo vedeckých údajov.space.40
- 2. november: sonda Phoenix pracujúca na povrchu Marsu sa pravdepodobne definitívne odmlčala. Slabnúce slnečné svetlo v polárnej oblasti Marsu už nedostačuje na zabezpečenie funkcie jej systémov. Napriek tomu bude riadiace stredisko ešte niekoěko týždňov sledovať situáciu a čakať, či sa sonda ešte nepreberie.spaceprobes.kosmo.cz
- 30. október: so sondou Phoenix pracujúcou na povrchu Marsu sa podarilo opäť nadviazať a udržiavať rádiové spojenie. Každý deň sa však skracuje doba, kedy sú jej solárne panely schopné dodávať dostatok elektrickej energie. Sonda sa môže každý deň definitívne odmlčať. spaceprobes.kosmo.cz
|
|
|
|
|
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov |
|
|
Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Lyman Spitzer, Vznik vesmíru, Galaktická sústava súradníc, Spektrometer, Spektroskop, Slnečné spektrum, Galileiho ďalekohľad, Eliptická dráha, Šerovek vesmíru, Neutrínový detektor, Observatórium Lomnický štít, Keck 1 a ďalšie observatóriá
Rozšíriť: Spektrálny typ, Kvazar, Very Large Telescope, Hviezdokopa M30 a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Upraviť: Kozmológia
Preložiť: cs:Mlhovina Tarantule -> Hmlovina Tarantula, cs:Astronomický kongres v Praze -> Astronomický kongres v Prahe, cs:Dissertatio cum Nuncio Sidereo -> Dissertatio cum Nuncio Sidereo, cs:Radioteleskop -> Rádioteleskop, cs:Exoplaneta -> Extrasolárna planéta, cs:VY Canis Majoris -> VY Canis Majoris...
|
Change language: All |
العربية |
Bahasa Indonesia |
БългарŃки |
CatalĂ |
Cebuano |
ÄŚesky |
Dansk |
Deutsch |
Eesti |
English |
Español |
Esperanto |
Français |
עברית |
Hrvatski |
Italiano |
한ęµě–´ |
LietuviĹł |
Magyar |
Nederlands |
日本語 |
Norsk (bokmĂĄl) |
Polski |
PortuguĂŞs |
Đ ŃŃŃкий |
RomânÄ |
SlovenÄŤina |
Slovenščina |
СрпŃки / Srpski |
Suomi |
Svenska |
తెలŕ±ŕ°—ŕ± |
Türkçe |
УкраїнŃька |
ä¸ć–‡
Wikipedia jest zarejestrowanym znakiem towarowym Wikimedia Foundation |