Psychológia
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Psychológia (z gréčtiny psyché = duša, logos = slovo) je veda študujúca duševné javy. Psychické (duševné) javy sa tradične členia ďalej na psychické procesy, stavy a vlastnosti. Toto samostatné členenie je iba abstraktné, všetky javy fungujú vo vzájomnej súčinnosti ako celok.
Z historického hľadiska je psychológia vedná disciplína, ktorá sa vyvinula z filozofie ako veda o duši, pričom zväčša nebolo presne stanovené, čo vlastne duša je.
V poslednej tretine 19. storočia sa začala psychológia rozvíjať ako samostatná vedná disciplína. Avšak nemala jednotnú koncepciu, vznikali rôzne smery a školy. Rozpory medzi jednotlivými psychologickými prístupmi sa stali zároveň hnacou silou pre psychologické skúmanie.
Patologickými (chorobnými) duševnými stavmi a ich liečením sa zaoberá odbor medicíny - psychiatria.
Ako moderná veda skúma ľudské správanie empiricky a využíva pritom i výsledky ďalších prírodných vied, ako sú predovšetkým fyziológia, bunková biológia, neurobiológia, biochémia, a štatistika. Výsledky psychológie sú využiteľné pri ovplyvňovaní problematického ľudského správania, na liečebné účely; na druhej strane výsledky psychológie sú veľmi dobre použiteľné i na ovplyvňovanie ľudského správania v obchodnej sfére, alebo aj na vojenské účely.
[upraviť] Psychológovia a psychologičky
Medzi psychológov a psychologičky patria napríklad: Alfred Adler, Mary D. Salterová Ainsworthová, Nancy Bayleyová, Eric Berne, Bruno Bettelheim, Erik Erikson, Viktor Emil Frankl, Anna Freudová, Sigmund Freud, Erich Fromm, Carol Gilligan, Nicky Hayes, Karen Horneyová, Arthur Janov, William James, Carl Gustav Jung, Rosabeth Mossová Kanterová, Alfred Kinsey, Abraham Maslow, Jean Piaget, Ann Marie Ryanová, Anna Roeová, Carl Rogers, Virginia Satirová, Carolyn Woodová Sherifová, Burrhus Frederic Skinner, Harry Stack Sullivan, Rollo May